Ayrton Senna - nechcený priekopník bezpečnosti F1
Brazílskeho jazdca, doživšího sa púhych veku tridsatstyri rokov, si bohužiaľ väčšina širokej verejnosti pamätá predovšetkým kvôli tomu, ako tento svet opustil. On to ale bol predovšetkým vynikajúci jazdec a skvelá osobnosť.
Pretekať začal vo svojich 13 rokoch a už od mala víťazil. Stal sa napríklad motorkárskym majstrom Južnej Ameriky (1977). Štyri roky potom sa za zlepšením svojej kariéry presťahoval do Anglicka, kde dobyl titul britskej formule Ford 1600.
Do McLarenu nadvakrát
Očakávaná ponuka do prestížnej F1 na seba nenechala dlho čakať. Roku 1982 dostal možnosť angažmán od šéfa McLarenu, Rona Denise. K údivu všetkých ju odmietol. Sennovi sa sen začal plniť až o dva roky neskôr v monoposte Toleman, príznačne v GP Brazílie. Po priemernom prvom roku sa presťahoval do farieb tímu Lotus, s ktorého vozom začal pokukávať po pódiových umiestneniach. Na viac ako bronzovú priečku to však nestačilo, preto nasledovalo druhé stretnutie s Ronom Denisom. Tentoraz úspešné.
Rivalita s Prostom
Od roku 1988 sa teda v McLarene začala písať história zlatým písmom. Teda, čo sa týka umiestnenia. Dvojica jazdcov Ayrton Senna, Alain Prost pred seba mnoho súperov nepustila. Ich osobný vzťah mal k ideálu ďaleko, čo sa prejavovalo niekoľkonásobným dramatickými incidenty ako mimo trať, tak na nej. Všetko vyvrcholilo v poslednej veľkej cene roka 89. Senna v závode zvíťazil a virtuálne sa posunul na celkovú vedúcu pozíciu. Avšak po jednom z incidentov so svojím stajňovým kolegom bol Senna diskvalifikovaný a po premiérovom zisku titulu z predchádzajúceho roka sa teraz musel uspokojiť s druhou priečkou.
Obaja jazdci McLarenu ďalej pridávali víťazstvo ako na bežiacom páse. Sám Senna ešte dvakrát ovládol celkové poradie (90,91). Osudným sa mu stal prestup do stajne Williams. Tu sa musel potýkať s nespoľahlivým monopostom, niekoľkokrát závod dokonca nedošiel do cieľa.
Osudná nehoda
Až prišla Veľká cena San Marína. Na okruhu v Immole sa diali nevídané veci. Už počas kvalifikácia mal strašidelnú nehodu R. Ratzenberg. Jej následkom podľahol. Samotný závod napriek tomu odštartoval. Ayrton Senna sa okamžite po štarte prešmykol do čelných pozícií. V tú chvíľu sa však riešila vec iná, a to nehoda dvoch jazdcov hneď po štarte. Fin Lehto a Portugalčan Lamy zrazili svoje vozidlá tak, že nemohli v závode pokračovať. Na niekoľko kôl sa na trati ocitol Safety Car.
Keď sa v 7. kole rútil Senna rýchlosťou 310Km / h k zákrute Tamburello, zdalo sa byť všetko v úplnom poriadku. Potom, čo do nej narazil, bolo naopak všetkým jasné, že dobrého na tejto situácii nie je vôbec nič. Ayrton narazil so svojim monopostom do betónovej steny a jeho vozidlo sa úplne rozpadol. Hoci bol v priebehu niekoľkých minút prevezený do Bolognské nemocnice, fraktúra lebky, poškodenie mozgu a zástava srdca sa už ďalej nezlučovalo s životom, čo bol samozrejme pre všetkých fanúšikov veľký šok.
Jeho smrť paradoxne pomohla
Paradoxné je fakt, že podľa pitvy nebol smrteľným náraz do steny, ten, zdá sa Senna prežil. Život mu ukončil odtrhnutý záves predného kolesa, ktorý vymrštený, ho vo veľkej rýchlosti trafil do hlavy.
Týmto tragickým odchodom sa Senna, hoci nechtiac, zasadil o jednoznačnú zmenu bezpečnosti Formuly 1. Od tejto strašnej udalosti sa v F1 žiadne ďalšie úmrtia našťastie nekonalo.